Ako správne vysádzať maliny a černice
Oba druhy rastú vo forme kra s dvojročným vývinovým cyklom a viacročným koreňovým systémom. Nové výhonky sa pri malinách vytvárajú každoročne z adventívnych púčikov na koreňoch a koreňovom kŕčku.
Počas vegetácie v prvom roku majú bylinný charakter, ku koncu leta a na jeseň drevnatejú. Tieto výhonky sa v ďalšom roku rozkonárujú, prinášajú plody a odumierajú. V závislosti od odrody majú výhonky vzpriamený alebo rozložitejší rast.
Remontantné alebo takzvané dvakrát rodiace odrody majú schopnosť prinášať plody už na jednoročných letorastoch vytvorených počas vegetácie bežného roka, pričom plody dozrievajú približne od druhej polovice augusta až do prvých mrazov.
Na rozdiel od malín mladé výhonky černíc vyrastajú z koreňového kŕčka len v tesnej blízkosti materskej rastliny, lebo väčšinou nemajú schopnosť vytvárať adventívne púčiky na koreňoch, ako je to pri malinách.
Výhonky černíc môžu dosiahnuť dĺžku 2 až 5 m. Spočiatku sú vzpriamené, potom oblúkovito poliehavé, neskôr sa rozkonárujú. Plody prinášajú na bočných letorastoch vyrastajúcich na dvojročných výhonkoch.
Nároky na pestovanie
Pri malinách nie sú vysoké. Vyžadujú kypré, humusom dobre zásobené pôdy. S úspechom ich však môžeme pestovať aj v horších pôdach, ktoré vylepšíme zapracovaním kompostu.
Dôležitý je dostatok slnečného svetla a pôdnej vlahy. Pri nedostatku svetla, napríklad ak ich vysadíme pod stromami, výhonky dorastajú do veľkej výšky, teda „vyťahujú sa“. Sú však slabé a nedostatočne vyzreté, čo môžebyť príčinou silného namrznutia v zime.
Pestovať ich môžeme vo všetkých oblastiach do nadmorskej výšky 500 m, s priemernou teplotou nad 6 °C a priemernými ročnými zrážkami okolo 700 mm.
Koreňový systém malín sa rozprestiera plytko pod povrchom pôdy, preto v období sucha je dôležité dodať im vlahu. Hlavne pri dozrievaní plodov môže nedostatok vlahy nepriaznivo ovplyvniť veľkosť a kvalitu úrody. Naopak neprospieva im ani trvalé zamokrenie, na takýchto pôdach rýchloodumierajú.
Černice, najmä beztŕňové odrody, sú na stanovište náročnejšie ako maliny, vyžadujú teplejšie polohy chránené proti mrazom, prípadne studeným vetrom, lebo v drsnejších polohách často vymŕzajú. Na pôdnu vlahu sú menej náročné ako maliny, možno ich pestovať aj v suchších, kamenistých pôdach.
Pestovanie na opore
Pri pestovaní malín s oporou môžeme použiť viacero spôsobov, ktoré sa líšia najmä systémom vedenia oporných drôtov.
Medzi základné typy vedenia patrí jednoduchá drôtenka v tvare „I“, teda jednoduché, rovno osadené stĺpiky a dva drôty vedené vo výške asi 0,8 m a 1,2 až 1,6 m nad povrchom pôdy.
Pri „T“ vedení sú stĺpiky zakončené v tvare T a výhonky sa voľne zasúvajú medzi dva drôty vzdialené od seba asi 0,4 až 0,6 m.
„V“ vedenie má stĺpiky šikmo osadené v zemi a výhonky rastú voľne medzi dvoma drôtmi vedenými pri vrchole stĺpikov.
Pri „T“ alebo „V“ vedení sú rodiace a vegetatívne výhonky väčšinou oddelené. Rodiace vyväzujeme k bočným drôtom a vegetatívne letorasty voľne vyrastajú v strede medzi bočnými drôtmi. Takto má porast optimálne svetelné podmienky.
Pri černiciach je vhodné použiť opornú kovovú konštrukciu v tvare „T“ alebo jednoduchú drôtenku, pričom postačia vinohradnícke alebo iné stĺpiky pevne zakotvené v zemi. Porast černíc totiž neskôr vytvára bohatú nadzemnú časť.
Hnojenie a ochrana
Hoci maliny patria k rastlinám, ktoré sa vedia v záhrade samy rozšíriť, majú na živiny veľké nároky. Každoročnou tvorbou nových výhonkov a plodov odčerpávajú veľké množstvo živín, ktoré je potrebné dopĺňať.
Optimálne je dodávať do porastov každý druhý až tretí rok organické hnojivá, najmä dobre vyzretý maštaľný hnoj alebo kvalitný kompost v dávke asi 50 kg na 10 m2.
Pri jarnej výsadbe je o 2 až 3 týždne po ujatí sadeníc vhodné prihnojenie dusíkatým hnojivom. Ideálne dávkovanie je asi 0,2 kg liadku amónneho s vápencom na 10 m2.
Každoročne prihnojujeme priemyselnými viaczložkovými hnojivami v dávke asi 0,5 až 0,6 kg na plochu 10 m2.
Medzi najčastejšie škodlivé činitele patria hubové choroby. Ich rozvoju, najmä takzvanému odumieraniu výhonkov malín, môžeme zabrániť pravidelným chemickým ošetrovaním fungicídmi.
Ak sa chemickým prípravkom chceme vyhnúť, prevenciu proti hubovým chorobám môžeme vykonávať tak, že porasty udržiavame bez burín, okrem toho pravidelne odstraňujeme poškodené a zahusťujúce výhonky, aby boli vzdušné a presvetlené.
Ako správne vysádzať
Maliny
Výberu sadeníc venujeme veľkú pozornosť, lebo porasty malín aj černíc zakladáme na pomerne dlhé obdobie, 8 až 10 rokov. Vyberáme teda len zdravé jednoročné sadenice, pri ktorých poznáme pôvod a odrodu.
Sadenice malín vysádzame na jeseň do dobre pripravenej, dôkladne odburinenej pôdy. Vhodný termín na ich výsadbu je aj predjarie alebo jar.
Vysádzame „za rýľom“ alebo do jamiek s rozmermi 30 x 30 cm. Korene zasypeme kvalitnou kyprou zeminou, pritlačíme a v prípade jesennej výsadby k sadeniciam prihrnieme pôdu na ochranu pred vymrznutím.
Po vysadení nadzemnú časť zrežeme na 2 až 3 púčiky, aby sa rastliny neoslabovali vytváraním kvetov a plodov, ale dobre sa ujali. Vďaka tomu vytvoria bohatý koreňový systém ako základ pre množstvo silných výhonkov v ďalšom roku.
Ak je pôda preschnutá a v období výsadby je sucho, vysadené rastliny ešte pred prihrnutím dôkladne zalejeme. 3 Vzdialenosť medzi jednotlivými sadenicami má byť 80 cm, v menších záhradách 40 až 60 cm.
Černice
Vzhľadom na to, že beztŕňové odrody černíc sa rozmnožujú najmä odrezkami, na výsadbu sa používajú väčšinou kontajnerované zakorenené odrezky, teda sadenice s koreňovým balom.
Sadenice černíc môžeme vysádzať na jeseň i v jarnom období, prípadne ak použijeme kontajnerovaný materiál, aj počas vegetácie. Vhodnejšia je však jarná výsadba, lebo beztŕňové odrody sú pomerne citlivé na zimné poškodenie mrazom.
Odporúčaná vzdialenosť rastlín od seba je vzhľadom na ich bujnejší rast 1 až 1,5 m. Jednotlivé rastliny môžeme sadiť aj osobitne, napríklad k plotu, v rohu záhrady a podobne.
